(Ján Baránek) – Postrehy z dneška. Mal som rozhovor s primárkou na dialýze. Umrelo jej 30% dialyzovaných pacientov. Pacientov, ktorí mohli prežiť. Opisovala mi, ako sa zúfalo a bezútešne pokúšala zohnať Ivermectin. Podľa jej tvrdení, keby ho mala k dispozícii, všetci by určite neumreli.
Rozprával som sa so súdnym patológom. Hovoril mi, ako ho nútili napísať 30 ročnému zosnulému, ktorý umrel na cirhózu a vnútorné krvácanie, ako príčinu smrti Covid.
Rozprával som sa s lekármi, ktorí si Ivermectin zháňajú na vlastnú päsť a de-facto non lege artis ho aplikujú pacientom. Úspešne.
Písala mi manželka pacienta, chorého na Covid, ktorej som pomáhal zohnať Ivermectin, ako po prvej dávke sa jej manžel konečne po niekoľkých dňoch vyspal a podľa jej odhadu, na druhý deň mu bolo o tri štvrtiny lepšie. Teda o 75%.
Rozprával som sa s lekárkou, ktorá mi tvrdila, že Ivermectin zháňala u Jarčušku v úrade a zamestnankyňa ju arogantne odbila, nech je dá pokoj s Ivermectinom.
Rozprával som sa lekárom, ktorý mi tvrdil, že ich nútia diagnostikovať Covid, aj keď ho pacient nemá. Nemocnice totiž dostávajú za covidových pacientov viac peňazí ako za ne-covidových.
Rozprával som sa s lekármi, ktorí mi tvrdili, že citujem: „Serieme na Jarčuškov Remdesivir. Zháňame Ivermectin alebo Kolchicín .“
Rozprával som sa s primárom, ktorý mi opisoval, ako zúfalo pozeral na pacienta, ktorý mu umieral pred očami. Chcel mu zohnať Ivermectin, nepodarilo sa.
Rozprával som sa s lekárom, ktorý mi tvrdil, že intravenózne podávanie vysokých dávok C vitamínu a Ivermectin zabezpečilo, že má 93% úspešnosť pri liečbe Covidu.
Rozprával som sa s košickými lekármi, ktorí mi tvrdili, že Jarčuška je vyslovene proti Ivermectinu.
Rozprával som sa s pozostalými, ktorí sa ma pýtali, ako je možné, že štát zadržiava lieky, ktoré ich zosnulým možno mohli zachrániť život. Pýtali sa ma, ako je to možné? Kde sme sa ocitli? Toto ani komunisti nerobili…. nevedel som, čo povedať.
To, čo ste čítali, zdravý rozum podvedome odmieta. Normálny človek jednoducho nevie uveriť, že toto sa môže diať. Toto totiž je pre nás len história, deportácie Židov, alebo sci-fi.
Normálny rozum skrátka neberie, že kvôli peniazom by niekto nechal umrieť tisícky ľudí. Na našom malom Slovensku. Na Slovensku, kde sa skoro všetci poznáme. Na Slovensku, kde sme vyrástli, kde máme prvé lásky, hroby našich blízkych.
Na našom Slovensku to predsa nie je možné! Môže sa to stať niekde v Afrike, v Ázii, ale na našom Slovensku? Sme síce niekedy neporiadni, kradli sme eurofondy, ale toto? Kto má tomuto uveriť?
Ale kto veril Vrbovi a Wezlerovi? Nikto! Ani samotní Židia nie! Lebo im to zdravý rozum nebral. A predsa sa to dialo. (pozn. redakcie: Vŕba a Wezler utiekli v roku 1944 z Osvienčimu a varovali svet, čo sa tam deje, no nik im neveril).
Sme svedkami najväčšieho zločinu na občanoch tejto krajiny od 2. setovej
Slovenskému štátu sme vyčítali, že nechránil vlastných občanov, zlyhal ako štát. Bola to najsilnejšia výčitka voči Slovenskému štátu. Nikto tomu asi nikdy neveril, že je také niečo znovu možné.
Ale zopakovalo sa to. Opäť sme svedkami toho, že Slovensko nechráni vlastných občanov.
Teraz nie v mene ideológie, akokoľvek zvrátenej, ale v mene peňazí. V mene zisku. V mene zisku klameme o počte Covidových pacientov. V mene zisku nútime patológov meniť príčinu smrti.
V mene zisku zadržiavame Ivermectin a liečime Remdesivirom, o ktorom WHO, Gatesovo WHO povedalo, že je neúčinný proti Covidu.
Ale v mene čoho nekonajú členovia vlády, keď vidia, že premiér sa dostal do inej mentálnej a mimolucidnej sféry? V mene čoho sa stali spolupáchateľmi najväčšieho zločinu po r. 1945?
V mene čoho sa poslanci NR SR, minimálne koaliční, takisto stali spolupáchateľmi najväčšieho zločinu po r. 1945?
V mene čoho sa ozdoba prezidentského paláca – a podotýkam, nič iné, iba ozdoba, už dávno nepostavila pre poslancov a nevyzvala ich, aby zastavili túto genocídu?
V mene čoho nešla pomoc SZČO a dnes na Slovensku takmer vymizla stredná trieda?
V mene čoho dramaticky stúpol počet samovrážd?
V mene čoho pribúda ľudí pod hranicou chudoby?
Čo si teraz hovoria spolupáchatelia najväčšieho zločinu na Slovensku?
Keď som brojil proti celoplošnému testovaniu na jeseň 2020, hejtovali ma. Dnes je jasné, že práve toto bol spúšťač katastrofy, ktorej sme dnes svedkami. Grafy Hopkinsovej univerzity, ktoré to dokazujú, som zverejnil.
Kto klamal o zadržanom Ivermectine na colnici? Ja, alebo Finančná správa? Samotní lekári, ktorí ho objednali, dokázali, že ja som neklamal.
Kam toto celé má zájsť? Dokedy to chcete znášať? Ako sa pozeráte do očí svojim deťom? Čo im poviete, hovoríte? „Vieš, Miško, som zbabelý, ale máme hypotéku…“ Čo sa musí stať, aby ste začali bojovať za svoje rodiny, za životy svojich blízkych, ktorí patria do ohrozených skupín?
Kde sa podeli muži v tejto krajine? Kde sú muži so cťou? Kde sú otcovia? Kde sú dedovia, ktorí idú chrániť svoje rodiny? Spíte za pecou? Bojíte sa? Vyhovárate sa? Prídete o prácu?
No a čo! Nájdete si novú! Ale! Novú česť a hrdosť nenájdete!!! Tú strácate! Môžete si nájsť nové bývanie, novú prácu, nové auto. Ale česť méte iba jednu. Jednu na celý život. Keď z nej odkrojíte, nikdy to nenapravíte! Nikdy!
Čo je dôležitejšie, muži a dedovia, ako vaša česť? Váš strach? Tak si oblečte sukne!
A vy, ktorí ste tento zločin zapríčinili, budete sa zodpovedať. Budete. Musíte. Toto nie sú rozkradnuté eurofondy. Toto sú ukradnuté životy a osudy. Musíte ísť pred spravodlivosť. V tom Slovensku Boh pomáhaj.
Autor: Ján Baránek, Zdroj: facebook.com
Super